Zaliata striborným svitom

1. Keď prvá hviezda na nebi,

zasvieti svetlom,

a tvoju tvár obleje,

strieborným svitom.

Už vtedy zistil som,

kto mojim svetlom je.

Nežná a krásna,

vyzerá len,

no v hĺbke duše viem,

že moje srdce bije,

pre ňu len.

2. Teraz večer zaspávam,

do snov padám.

Ja dúfam, že ťa stretnem,

v snoch tvoju tvár hľadám.

Načrieť trochu vody,

z tvojich hlbokých studní

a dotknúť sa,

tvojich jemných perí.

3. Ja túžim vdýchnuť,

závan tvojho vánku,

a dotknúť sa,

tvojich krásne jemných vlasov.

Teraz v piesni opisujem len,

čo opísať sa dá.

No skutočná podoba je

stokrát krajšia.

R: Tak vstúpme teda,

do ríše snov.

Kde láska nám,

ukáže cestu.

Do mysle si mi,

vstúpila,

a do srdca plamienok,

zapálila.

Mala som sen....

Sen sa skončil.
Ty si mi sľuboval a ja som ti to všetko verila.
Verila som tvojmu výrazu tváre,tvojim očiam i tvojmu úsmevu.
Tomu úsmevu,ktorý vyznel tak úprimne a zamilovane.
No potom si zhodil masku,ktorú si si nasadil.
Skončili sa dni šťastia.
Sladké rečičky si pri rozhovore už vynechal.
Nechal si ma stáť vonku samu.
Slzy mi len tíško stekali.
A v srdci mi ostala len ďalšia veľká diera.
Myslela som,že mi tú prvú pomôžeš zaplniť.
Ale opäť som sa mýlila.
A ja len stále dúfam v teba,tvojmu úsmevu i očiam.

PRVÁ A JEDINÁ LÁSKA

...Ona vždy mala rada ticho. Ticho,pri ktorom mohla rozmýšlať nad svojím životom. Aj keď mala vždy úsmev na tvári,v jej vnútri ju stále dačo tlačilo.Sedela na svojej posteli a rozmýšlala nad tým,aké to mohlo byť teraz...

"Ach aký krásny deň je dnes"-povzdychla si v sobotu ráno po vyčerpávajucom týždni,"no, len nejako sa mi nepozdáva ten chalan,s ktorým idem dnes von"...
Vyšla na balkon,neučesaná,neupravená.Nič jej dnes neprekážalo.Dnes mal byť jej šťastný deň.Doobedie strávila rozmýšlaním nad tým,o čom tak budú vonku kecať s tým chalanom.Veľa si toho na zoznamke nepopísali,preto nemala z toho celého dobrý pocit.Po sýtom obede sa rozhodla pozrieť jej milovanú babičku.Ona jej vedela vždy poradiť,preto ju mala tak veľmi rada.Po rozhovore pri čaji išla domov.Pomaly sa začala pripravovať na stretnutie s neznámym.Uvedomila si,že vlastne ani nevie jeho meno,kde býva a ani to či bude sám alebo nie.Ako sa tak blížila hodina stretnutia bola stále viac a viac nervózna.Ich miesto stretnutia bol krásny park plný rozvoniavajúcih tulipánov.Bolo to jej najobľúbenejšie miesto v malom meste. ...Zrazu ho zbadala ako ju čáká na lavičke.Nevedela presne či je to on,ale zrazu nervozita opadla a s hlavou hore prišla k nemu.
"Ty si Petra,však?"-spýtal sa jej.
"Ou áno,a ty si noo,tvoje meno mi nejako vypadlo,nehnevaj sa"
"Ale nie vôbec si ho nezabudla,to len ja som sa ti nikdy nepredstavil"-povedal a milo sa usmial."Ja som Marcel,ale keby si chcela tak kamaráti ma volajú Mačo."
"Mačo? To je pekná prezývka,ale Marcel sa mi páči viac." aj ona sa usmiala a v jej očiach sa zablisli iskierky.
Ostala neskutočne šťastná a celý večer s ním mala úsmev na perách.Stále sa mali spolu o čom rozprávať,niekedy sa dokonca navzájom aj prerušovali.Čas strávení s ním sa nedal jednoducho zastaviť.Prežila s ním krásny večer.Tak dobre jej ešte s nikým nebolo.
"No Marcel,toto som nechcela ani povedať,ale je už dosť neskoro a mala by som ísť domov."
"Tak to by som ťa mal ísť odprvadiť aspon pred činžiak,nie?"-začerveňal sa,"nemala by si ísť sama domov,určite nie"
" No jasné,aspoň sa môžme ešte rozprávať." ...
Petra prišla domov okolo desiatej.Z celého večera s Marcelom mala dobrý pocit.Hned ako si sadla za počítač,mala poštu od Marcela.Bolo v nej napísané:Ahoj Peti,večer s tebou bol krásny a dakujem ti za krásny rozhovor.Ešte nikdy som sa s dievčaťom takto neporozprával.PS.:Si naozaj super,a rád by som si to niekedy zopakoval,čo ty nato ? :-* .
Bola z toho veľmi šťastná,lebo jej nejako prirastal do srdiečka.
....Niekoľko mesiacov sa spolu ešte stretávali a chodili von...

Peťka si však začala uvedomovať niečo,po čom vždy túžila.Bolo to niečo nepopísateľné.Taký zvláštny pocit ešte nikdy nezažila.No vždy ked s ním bola jej krehké srdiečko sa jej rozbúchalo.Na Marcelovi si vážila každú jeho vlastnosť-či už zlú,alebo dobrú.Mala ho až priveľmi rada.Natoľko,že by bola schopná kvôli nemu aj zomrieť.Po toľkých mesiacoch sa dalo už povedať,že ho naozaj ĽÚBI ! ! ! Nevedela,či aj on k nej niečo podobné cíti.Keď sa tak raz rozprávali prišli k téme láska.Marcel sa jej spýtal,že či je niekto koho má rada.Petkine srdiečko mu nedokázalo klamať,a povedala že ľúbi jeho.No Marcelovi sa to zdalo veľmi smiešne,a v niektorých momentoch sa jej zato vysmieval.Ona bola z toho zničená a sklamaná.Ale po takomto týždni sa jej ospravedlnil a povedal,že on to tak nemyslel.
"Ale ty ma nebudeš Marcel nikdy ľúbiť,to je v tom! "-so smutnou tvárou hovorila
"Ako vieš že nie?! Peti veď ja som ti nepovedal,že ťa nemám rád.Ale poviem ti už radšej pravdu.Vieš no,mne sa to ťažko hovorí,lebo zatiaľ som to veľa dievčatám nehovoril,ale no keď to musí byť tak...no...aj ja teba ĽÚBIM ! "
Petra udivene pozerala naňho.Nezmohla sa na žiadnom slove,a preto v tichu odišla domov.Niekoľko dní ho ignorovala.Neodpisovala mu na správy ani telefon mu nezdvíhala.Vnútri bola šťastná.Šťastná z toho,že aj on ju má rád.No bála sa toho čo sa stane,ak by boli spolu.Bála sa dňa,ked jej povie,že si našiel lepšie dievča....

Po týždni ignorácie sa mu Petra ozvala...Opäť boli spolu vonku,krásne sa porozprávali a každí išiel sám domov....

O mesiac neskôr sa jej Marcel spýtal,či by s ním nechcela chodiť.Nevedela čo má povedať,preto nepovedala nič.Zas odišla bez jediného slovka.Ale tentokrát to neskončilo ignoráciou.Peťka nespala celú noc a uvažovala o tej krásnej otázke :"Nechcela by si somnou chodiť Peti ?".Tak pekne to znelo.Na druhý deň neváhala a povedala že áno.Lenže Marcel stratil záujem pýtať sa to znova.A všetko to ostalo na nej...Večer sa stretli a Petra sa ho spýtala :
"Hmm,no prepáč najprv za ten včerajšok,ale nečakala som to.Naozaj nie.A preto by som sa ťa ja dnes chcela opýtať,či by si nechcel somnou chodiť."
"ale Peťka,ja sa nehnevám,len som to chcel počuť od teba,láska moja."


Spolu boli ešte mesiac.A potom sa Petrine zlé sny naplnili.Marcel sa s ňou rozišiel.Ale nie preto,že by si našiel lepšiu,ale preto lebo ju mal rád.Petra to nevedela pochopiť.Nesnažil sa jej to ani vysvetliť.Nechal to tak ako to vtedy bolo najlepšie....

Ked sa Marcel vrátil z lyžiarskeho výcviku,napísal hneď Petre.Písal jej,ako mu veľmi chýbala a že by sa to mohlo všetko vrátiť do starých kolají.No Petra mala vtedy svoju ženskú hrdosť.Aj ked ho velmi milovala,odmietla jeho návrh...

Neskôr dostala ešte dve priležitosti,ale opäť ich nevyužila.MILUJE HO CELYM SVOJIM SRDCOM,ale len pre nerozvážnosť ho stratila.No teraz si to uvedomuje a pýta sa stále otázku:Aké by to mohlo byť teraz...

Bludný kruh

Milá a váhavá, jemne dotieravá. Príjemná maturantka a gymnazistka. Ale čo z toho? Maturita predo dvermi, zhovievavosť žiadna. Vyhliadka ružovej budúcnosti nulová. A čo z toho? Pomoc nedostavená, zato nevítaných a nepríjemných indivíduí ako maku.
Predpoklad tradičného tepla rodinného krbu? Ani omylom. Skôr nálada bodu mrazu, následný nevydarený útek z domu, chytenie, posadenie do sanitky a posedenie u cvokára. Úspešné zakončenie neúspešného vyslobodenia sa spod nadvlády tých starších a skúsenejších. A čo z toho? Pokašlaná maturita, nevydarené prijímačky na univerzitu a celý život zatvorená v stereotype práca- domácnosť. Rýchla a nepotrebná svadba, chlap na nič, domov v domove zatrpknutých žien. Upišťané deti, milujúci manžel otĺkajúci každú korunu o hlavu svojej drahej polovičky. Vidina lepšej budúcnosti a náhly útek. Znova neúspešný ako všetky ďalšie.
Tentoraz milujúci manžel otĺkajúci každú korunu o hlavu svojich detí. Facky lietajúce v povetrí. Ako supy chystajúce sa na svoju potravu. Napätie krájané nožom na steaky. Ďalšia možnosť úteku. Akoby neočakávane znova neúspešný. Bludný kruh. Žiadna vidina lepšej budúcnosti. Len dodržaný stereotyp prežívaný bez emócií. Predpoklad blízkej smrti. Nádej vykúpenia. Chybná. Prekvapenie roka. Dlhé roky utápania v tme a žiali. Prvý a zároveň posledný deň bez bitky. Deti rastúce v napätí a násilí. V strachu uberajúcom sa vpred. Život vedený strachom. Žiadny život. Nedbalosť. Strach. Apatia. Skoré vykúpenie. Aké? Smrť. Smrť čakajúca na svoju, tú správnu, chvíľu. Rýchly skok dolu. Pomalé uvoľnenie. Koniec. Vykúpenie. Záchrana. Zatratenie. Bludný kruh.

Welcome!

Vitajte na novej stránke, na ktorej budú mladí autori publikovať svoje diela. Ak máte záujem prispievať, napíše do komentárov alebo na mail mary@anythingmadley.net .